patrí medzi grafické techniky, do skupiny tlače z plochy.
Vynález a vývoj litografie sa pripisuje Aloisovi Senefelderovi (1771 – 1834). On sám nebol výtvarníkom, ale jeho vynález si osvojili umelci ako Goya, Ingres, Toulouse – Lautrec a i.
Princíp litografie
Litografia je založená na princípe vzájomného odpudzovania mastnoty a vody. Základným materiálom je litografický kameň alebo kamenná doska s úplne rovným povrchom. Na litografický kameň sa kreslí litografickou ceruzkou, litografickým tušom a inými materiálmi. Pokreslené miesta určené na odtláčanie priťahujú mastnotu – prijímajú farbu. Miesta, ktoré sa neodtlačia, priťahujú vodu a odpudzujú tlačiarenskú farbu. Na navlhčený litografický kameň sa položí papier a odtláča sa pomocou tlačiarenského lisu.
Litografia z greckého lithos – kameň, grafein – písať.
Pri litografii sa používa jemne vyhladený kameň, druh vápenca, ktorý sa prevažne ťaží v Bavorsku. Tlačová platňa mávala veľký formát a hrúbku aj 10 cm. Veľkoformátové strojové platne boli veľmi ťažké, napr. vo formáte 80x120cm vážili viac ako 150kg. Pred každým navaľovaním farby a pred tlačou sa kameň vždy vlhčil. Po zafarbení tlačovou farbou nasledovala priama tlač na papier. Proces vlhčenia, navaľovania farby a odtlačania na papier sa v stroji stále opakoval. Kresba musela byť na kameni zrkadlovo obrátená, nečitateľná, podobne ako v kníhtlačových formách. Kameňotlač sa uplatňovala najmä v 2. polovici 19. storočia ako ilustračná technika. Formy sa zhotovovali ručne. Po objavení fotografie a svetlocitlivých vrstiev vznikla fotolitografia, ktorá umožnila vyrábať tlačové formy jednoduchším fotomechanickým spôsobom. Tlač z kameňa je pomalá, s ťažkými kamennými formami sa ťažko manipuluje a je v súčasnosti len formou umeleckej tlače.













