INFO/BLOG

Labyrinty duše sú o symboloch – nežných, tajuplných, ale aj dôverne známych. Sú to obrazy, pri ktorých je dobre.

Umelkyňa Darina Berková sa voľnej tvorbe začala venovať v roku 1990. Venuje sa olejomaľbe, pastelu, grafike, kresbe a knižnej ilustrácii. Usporiadala viacero samostatných výstav na Slovensku i v zahraničí, ktoré sa stretli s pozitívnym ohlasom u odbornej aj laickej verejnosti. V roku 2015 vystavovala v Galérii Drahomíra v Karlových Varoch, v Galérii Bloom v Divíne, v roku 2014 v Café Eden v Devíne, na Honorárnom konzuláte SR a v Haus der Begegnung v Eisenstadte. Od 5. až do 29. mája 2016 môžete jej diela vidieť na výstave „Labyrinty duše“ v Dome umenia v Piešťanoch. Výstava je otvorená v utorok až stredu od 14:00 do 17:00 hodiny a v sobotu a nedeľu od 14:00 do 18: hodiny. Diela na výstave sú predajné.
Kurátorom výstavy je PhDr. Ľudovít Petránsky, ktorý sa s nami podelil o pocity z výstavy Labyrinty duše.

Labyrinty duše

„Pozerám sa na najnovšie kresby Dariny Berkovej a asociácie mi letia k Paulovi Kleeovi. Vždy nanovo si uvedomím, že čiara je naozaj bodka, ktorá išla na prechádzku a rád sa spolu s touto bodkou nechávam viesť po jej všakovakých dobrodružstvách. Putovanie s Darinou je naozaj podmaňujúce. Raz je to rozmarný vietor vo vlasoch, inokedy clivá balada, potom zase zastavenie v mystickej krajine havranov a osudových kolovrátkov, či v príťažlivej melanchólii jesennej impresie. Jej čiara má svoje vlastné tempo i správny „timing“. Snaží sa držať krok s myšlienkou, aby jej výpoveď bola presná. Vie mlčať a presvedčivo ukazuje, koľko významov má ticho a biela plocha. Inokedy zase zaplavia plochu podmanivé štruktúry rastlín a vlasov doplnené teplými tónmi pastelových farieb. Hovorí sa, že výtvarné záznamy sú zrkadlom stavu našej mysle. Aj Darinina čiara má svojho autora, ktorý myslí v obrazoch. Má svoj pôvod a hovorí o vnútorných ambíciách tvorcu. Zároveň je na ceste, a preto sa nikdy neopakuje. Snaží sa pomenovať zložité labyrinty duše a prináša originálnu správu o veciach, ktoré sú pod povrchom. Prečo toľko hovorím o čiare? Je to aktuálny záznam stavu autorkinej duše, ktorá sa otvára aj na prítomnej výstave v Dome umenia v Piešťanoch. Neobjavuje sa len v autorkiných kresbách (kombinácia tušu s pastelom), ale aj v grafikách (farebná litografia) a dokonca aj v maľbách. Je to základná linka spájajúca jej výtvarné disciplíny, pravda, všade mi iný význam a výraz. Ak je hlavným vodítkom čiara, hlavnou postavou je žena – často bez tváre alebo aspoň so zatvorenými očami. Nie je to preto, žeby autorka niečo tajila – skôr pozýva svojho diváka na výtvarnú cestu. Pootvára mu dvere, ale svoj obraz si musí dotvoriť on sám. Nechce dopovedať celý príbeh, lebo divák je pre umelkyňu spolutvorca v dialógu. Oči sa otvárajú až vtedy, keď divák vstúpi do tohto príbehu. Áno, Labyrinty duše sú o symboloch – nežných, tajuplných, ale aj dôverne známych. Sú to obrazy, pri ktorých je dobre.“
Maliarsky svet Dariny Berkovej
„Maliarsky svet sa rozprestiera v dvoch ríšach – prírodnej a figuratívnej. Obidve však nežijú bez kontaktu – prelínajú sa, dopĺňajú, priťahujú. Aj figurálne motívy sú zasadené do prírodného rámca, aj na obrazoch, na ktorých dominuje rozmaľovaná záhrada plná kvetov a listov cítiť prítomnosť ľudí. Sú to dva svety jedného príbehu. Príbehu o slobode, kráse, tichu, meditácii, ale aj vzdore a nevyslovených túžbach. V duchu veľkého maliarskeho vizionára z 19. storočia Gustava Moreaua aj pre Darinu je príroda zámienkou pre vyjadrenie a cez jej formy hľadá výraz na výtvarné stvárnenie vnútorných pocitov. Jej ťahy štetcom, či špachtľou sú dravé ako prúd ľudských vášní, ale aj meditatívne ako časopriestor medzi dvomi galaxiami: Mužom a ženou.“
Umelkyňa Darina práve pripravuje cyklus desiatich listov o mýtickom svete starovekých Slovanov a s ďalšími litografiami Harmónia zrelosti a Labyrint sú príkladmi nového prístupu k technike litografie. Oproti grafikám z predchádzajúceho obdobia do popredia ešte viac vystupuje figúra, stáva sa dominantným motívom, zatiaľ čo rastlinné motívy rozvíjajú ústredný príbeh a výtvarne dekorujú plochu. Kresba na kameni je vášnivá, ale aj suverénna, bez zaváhania. Autorka svoje listy citlivo variuje a od čiernobielej ich posúva až k piatim farbám. S meniacim sa výrazom sa pretvárajú aj významy rôznych symbolov.
(ih)

link na článok v časopise Priekopník

DARINA BERKOVÁ: Sny a túžby skrývam do obrazov 

Zdroj: archív Darina Berková

Darina Berková je slovenská maliarka, ktorá sa venuje olejomaľbe, pastelu, grafike a knižnej ilustrácii. Najviac ju však fascinuje kresba tušom v kombinácii s pastelom a v poslednom období litografia. Všetky jej diela sú o pocitoch, v ktorých vyjadruje smútok, radosť, lásku i bolesť. Na svojej poslednej výstave v Piešťanoch vás bude sprevádzať labyrintom svojej duše.

Pôvodne ste vyštudovali odbor reštaurovanie a po škole ste sa dostali k voľnej tvorbe. Čo vás k tomu viedlo?

Reštaurovanie je láska k histórii. Voľná tvorba je prirodzeným vyústením mojej filozoficky založenej povahy. Som veľmi kreatívna. Neustále som hľadala nové témy a inšpirácie pre moju tvorbu.

Venujete sa olejomaľbe, grafike, pastelu i knižnej ilustrácii. Je to široké spektrum. Ktorá z týchto vecí vám prirástla k srdcu a prečo?

Najprv je myšlienka a vízia. V akej technike dielo spracujem, je pre mňa úžasným dobrodružstvom, ale aj naplnením. Milujem linku, čiaru, kresbu. Najviac ma fascinuje kresba tušom v kombinácii s pastelom a v poslednom období litografia.

Odkiaľ čerpáte inšpiráciu a kto vás ovplyvnil pri vašej tvorbe?

Ako som spomenula vyššie, veľa čítam, cestujem, rozprávam sa s ľuďmi. Niekedy mi je inšpiráciou literárne dielo, niekedy príbeh, ktorý si vypočujem a niekedy je to len letmý pohľad na niečo krásne v prírode.

Svoje obrazy ste vystavovali na Slovensku i v zahraničí. Na ktorú výstavu si najradšej spomínate?

Za posledné dva roky som mala štyri krásne výstavy. V Rakúsku som bola veľmi pekne prijatá Honorárnym konzulom pánom Alfrédom Tomborom. Na vernisáži mi nádherne zaspievala moje obľúbené šansóny vynikajúca slovenská herečka a speváčka Jana Hubinská. V Karlových Varoch mi galerista pán Dalibor Chum zarecitoval básne zo zbierky poézie, ktorú som ilustrovala. Na Slovensku v Divíne vznikla zásluhou galeristu a umelca pána Mariána Kompáneka krásna galéria Bloom, kde mi prišlo veľa ľudí a bola úžasná atmosféra. A na záver, výstava v Dome umenia v Piešťanoch, ktorú mi 4.5.2016 otvárala prejavom pani riaditeľka PhDr. Edita Bjeloševičová a kurátor výstavy pán PhDr. Ľudovít Petránsky ml. nádherne zhrnul moju tvorbu.

Maľba je veľmi intímna záležitosť. Čo sa nimi snažíte vyjadriť?

Celé moje dielo je o pocitoch. Vyjadrujem smútok, radosť, lásku i bolesť. Krásu prírody v detailoch aj v celku. Fragmenty architektúry, havrany, všetko sú to skryté symboly.

Vaša najnovšia výstava sa volá Labyrinty duše. Na čo sa môžu návštevníci tešiť?

Najnovšia výstava je veľmi rôznorodá. Je tu zastúpenie mojej grafickej tvorby, sú tu veľkoformátové kresby tušom a pastelom. Olejomaľby s figurálnymi aj s florálnymi motívmi.

V obrazoch odkrývate stav ženského vnútra – ambície, nádeje i bolesti. Aké je podľa vás vnímanie žien v súčasnosti?

Vnímanie žien v spoločnosti? Na Slovensku? V Európe? Vo vzťahoch muža a ženy? Alebo ženy a detí? Ženy matky, dcéry, živiteľky? Starenky? Rozmýšľajme každý…

V umeleckých kruhoch čoraz viac silnejú hlasy, že ľudia nevládzu vnímať umenie, pretože majú dosť svojich starostí. Vnímate to tak aj vy?

Nie nevnímam to tak. Je veľa ľudí, ktorí bytostne potrebujú výtvarné diela, divadlo, hudbu, literatúru. Práve naopak, napriek starostiam čerpajú z umenia energiu.

Kde je podľa vás hranica medzi umením a gýčom, prípadne tzv. stredným prúdom?

Gýč je niečo, čo je urobené iba pre formu, bez myšlienky, s cieľom zapáčiť sa. Ale aj tak si myslím, že ak je vnímateľ šťastný, aj pri pohľade na menej hodnotné umelecké dielo, je to v poriadku. Najhoršia je duševná otupelosť, prázdnota a násilie.

Máte nejaký sen, ktorý by ste si chceli splniť?

Mám sny. Mám túžby. Na mojej ďalšej výstave Vám ich namaľujem a skryjem do obrazov…
link na článok v časopise EXPLOSIV